Lomnický štít (2632 m) je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje okolie, vysiela trihrebene.
Na severozápad cez Pyšný, ďalšie štíty a Baranie sedlo sa hrebeň spája s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Na severovýchod vysiela rázsochu cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo, Lomnický hrebeň.
Kedysi ho volali Dedom a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. V 18. storočí dolovali na jeho severných svahoch štyri generácie kežmarských Fábryovcov malachyt a striebro, v nádeji, že objavia zlato. Jakub Fábry sa z Medených lávok dostal až na končiar Lomnického štítu (okolo r. 1760-1790) a členovia jeho rodiny našli pravdepodobne aj cestu z Lomnického štítu cez Lomnické sedlo do Skalnatej doliny. Južné svahy poznali v tom čase aj poľovníci z okolitých dedín.
Prvý turistický výstup vykonal r. 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Vtedy barometrickým meraním zistil takmer presnú výšku Lomnického štítu (2633 m). Zimné výstupy sú známe od r. 1891.
Od r. 1940 je prístupný lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najfrekventovanejším Tatranským vrcholom. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska. Roku 1957 postavili televíznu retranslačnú stanicu a roku 1965 elektrické vedenie vysokého napätia zo Skalnatej doliny.
